Volám sa Ján Cichý a s mojou manželkou Luciou sme mali ešte pred pár rokmi krásny rodinný život. Bývame v malej obci v Nízkych Beskydách a spoločne máme tri deti – 25-ročnú Luciu, o dva roky mladšieho Jána a 13-ročnú Rebeku. V máji 2016 som ale pri práci v lese utrpel úraz. Na hlavu mi spadol ťažký konár, ktorý mi zlomil krčné stavce a poškodil miechu. Život mi doslova zachránila helma, ktorú som mal v tej chvíli na hlave.
Z lesa ma previezol vrtuľník do Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach. Ležal som v nej štyri mesiace, kedy som prekonal aj obojstrannú embóliu pľúc. Ďalšie dva mesiace som strávil v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová. Domov som sa tak dostal až po polroku.
Momentálne som pripútaný na invalidný vozík. Od hrudníka až k nohám nemám žiadny cit. Rukami síce hýbať viem, avšak prstami nie. Na mechanickom vozíku sa pohybujem veľmi ťažko, elektrický vozík však ovládam dobre. So všetkým mi pomáha moja skvelá manželka.
Bývame v rodinnom dome so záhradou na kopci, ktorá je pre mňa aktuálne ťažko prístupná. Veľmi by mi v tejto situácii pomohol elektrický vozík. Mohol by som sa napríklad vybrať k našim ovocným stromom v záhrade, tráviť viac času vonku, chodiť po dedine alebo ísť do prírody so psíkom. Zároveň by som odbremenil manželku, keďže tlačiť ma do kopca nie je vôbec jednoduché.
Vďaka vašej podpore sa môžem stať oveľa viac samostatným. Každé jedno euro pre mňa a moju rodinu veľa znamená. Z celého srdca vám preto ďakujeme, že ste sa rozhodli pomáhať druhým.
