Volám sa Jana Zekuciová a môj život nikdy nebol jednoduchý. Už od štrnástich rokov som sa musela pretĺkať sama – bez rodiny a bez zázemia. Mama sa ma zriekla, takže som bola nútená veľmi skoro dospieť. Pomocnú ruku mi vtedy podali rehoľné sestry, vďaka ktorým som si mohla dokončiť školu. Odvtedy si všetko musím vybojovať sama.
Okrem ťažkého detstva ma však sprevádzajú aj vážne zdravotné problémy. Zápalové ochorenia zanechali na mojom tele trvalé následky. Trpím silnými bolesťami kĺbov, chrbtice a hlavy, pociťujem pálenie v nohách a slabosť svalov. Mám diagnostikovaný myopatický syndróm, ktorý mi výrazne obmedzuje pohyb aj základné úkony. Kvôli zlej motorike nedokážem ovládať mechanický vozík, a to najmä v kopcovitom teréne, aký máme u nás v Hriňovej. Žiadala som preto zdravotnú poisťovňu o elektrický vozík, no žiadosť mi zamietli pre zhoršený zrak.
Momentálne mám vozík zapožičaný od občianskeho združenia, ktorý budem musieť čoskoro vrátiť. Milujem prírodu, no dnes sa do nej sama už nedostanem.
Finančne je moja situácia veľmi náročná. Žijem len z invalidného dôchodku, z ktorého ledva pokryjem základné potreby. Doplatky na pomôcky, lieky a bežné výdavky výrazne presahujú moje možnosti. Dlho som váhala, či mám o pomoc požiadať, ale už viem, že nemám inú možnosť. Nie je pri mne nikto, na koho by som sa mohla spoľahnúť, koho by som mohla požiadať o podporu. Na všetko som už niekoľko rokov úplne sama. Keď mi je ťažko, ostáva mi len môj asistenčný psík – jediný spoločník, ktorý pri mne každý deň verne stojí.
Z celého srdca ďakujem každému, kto sa rozhodne mi pomôcť. Vaša podpora pre mňa znamená nesmierne veľa.
