1919 – 2004
Narodil sa v Nových Zámkoch, zomrel v Bratislave. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti v rokoch 1938-43. Po krátkom pôsobení na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ako asistent Ľudovíta Fullu v rokoch 1949 – 1952, pracoval celý život ako umelec v slobodnom povolaní.
Jeho tvorba zahŕňa maľby, kresby a grafiky, monumentálne práce do architektúry. Na Slovensku zaviedol techniku mozaiky (kostol v Rabči 1952 – 53, tympanón Primaciálneho paláca v Bratislave 1957 – 59 a iné…). Navrhol viacero gobelínov, vitráží… Patril medzi maliarov, ktorí si počas celej tvorby uchovali jednotu a vyváženosť. Ustavične sa vyrovnával s novými pohľadmi na svet, ale udržiaval kontinuitu tvorby. Skúmal okolitý svet a pristupoval k jeho zobrazeniu so snahou o vecnosť. Namaľoval aj veľké množstve autoportrétov, ktoré sú považované za „sebaobjavovanie a sebavyznanie“. V celej svojej tvorbe sa držal pevných foriem konštrukcie maľby. Druhým najpríznačnejším javom jeho maľby je práca so svetlom, ktorá podporuje kompozičný celok maľby, ale zároveň ho aj čiastočne zmäkčuje. Zmetákovo majstrovstvo spočíva práve v tomto napätí medzi pevnosťou hranatých tvarov a mäkkosťou modelácie svetlom.
Podnikol množstvo študijných ciest do zahraničia, najčastejšie do Talianska, ktoré bolo jeho celoživotnou láskou. Bol znalcom a zberateľom starého umenia. Darovaním svojej zbierky obrazov a užitého umenia štátu, inicioval spolu s manželkou Danicou Zmetákovou založenie Galérie umenia v Nových Zámkoch. Vystavoval doma (od roku 1943 až po rok 2003) i v zahraničí (Bulharsko, Francúzsko, Irak, Maďarsko, Poľsko, Taliansko, USA…). Bola mu udelená cena na XXIX. Bienále v Benátkach v roku 1958, titul Zaslúžilého umelca v roku 1968, Pribinov kríž I. Triedy v roku 2004.
