1922 – 2000
Narodil sa v Piešťanoch. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave – oddelenie kreslenia a maľovania a v štúdiu pokračoval na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe. Pracoval v oblasti maľby, kresby, grafiky, knižnej ilustrácie, monumentálno-dekoratívnej tvorby, venoval sa aj priestorovým objektom a tvorbe hračiek. Zomrel v Bratislave.
Do výtvarného umenia na Slovensku sa výrazne zapísal v oblasti abstraktnej, geometricko-konštruktívnej vývojovej línie a zostal jej verný aj v časoch spoločenskej nepriazne minulého režimu. V roku 1945 sa stal členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. V roku 1959 sa stal členom obnovenej Skupiny 29. augusta (Dubay, Guderna, V. Hložník, F. Hložník, Klimo, Nevan, Šturdík, Uher). V neskoršom období sa zapojil do činnosti Klubu konkrétistov (geometrická abstrakcia), založeného v roku 1967 a zakázaného v roku 1970. Po roku 1970 prakticky nemohol oficiálne vystavovať. V rokoch normalizácie tvoril ako „solitér“. Vo výtvarných kruhoch bol A. Klimo mimoriadne uznávaný pre jeho umelecké i ľudské kvality.
Jeho diela sa pohybujú na rozhraní geometrie a expresívnosti, rozvíjal predovšetkým maliarsku stránku geometrickej abstrakcie. Bol excelentným koloristom. Inklinoval ku geometrii, potom ju využíval predovšetkým v jej hravej a intuitívnej forme, s výrazne voľným geometrickým štýlom, v ktorom dominuje maliarska hodnota farby. Začiatkom 50. rokov dočasne v maľbe prechádzal na realistickejšie zobrazenie krajiny. Neskôr sa zaoberal najmä témou civilizačného aspektu mestského fenoménu, spojeného najmä s architektúrou mesta. V druhej polovici 50. rokov Klimo v téme mesta čoraz viac videl predovšetkým industrializačnú štruktúru, dominantnými sa stali konštrukčné schémy stavieb. V prvej polovici 60. rokov sa konkrétny tvar dostáva na hranicu identifikovateľnosti a kompozičná zostava sa redukuje na farebnom kontraste. Po roku 1965 sa v jeho tvorbe dovŕšil proces redukcie, abstrahovania a zjednodušovania vizuálne existujúcej skutočnosti. Tento proces je dovŕšený cyklom známych Križovatiek. Koncom 60. a začiatkom 70. rokov sa konštruktivisticko-geometrická a farebná hravosť zhmotňujú vo viacerých objektoch, napr. v kinetickom objekte s názvom Farebné premeny, vystavenom na EXPO´70 v Osake. V rovnakom období ešte v jeho tvorbe doznievajú Križovatky, ale postupne sa geometria posilňuje, kompozícia sa člení na základné geometrické polia, predtým voľnejšie komponovaná farebná plocha sa viac ohraničuje kontúrami línií. Koncom 70. rokov nový prvok diagonály jeho geometriu zdynamizoval. V 80. rokoch bola dynamická konštrukcia spôsobená kolmicami a diagonálami vystriedaná upokojujúcimi jemnými rastrami. V 90. rokoch sa kompozičná schéma čoraz väčšmi sústredila na farebné plochy a posilnila sa suverenita farby.Jeho práce sú v zbierkach 15 galérií v Česku a na Slovensku, v Múzeu L. Kassáka v Budapešti a v súkromných zbierkach na Slovensku, v Česku, Nemecku a v Rakúsku. Za svoju tvorbu dostal rad domácich i medzinárodných ocenení. Mal viac ako 25 samostatných výstav doma i v zahraničí. V roku 1970 reprezentoval Československo na EXPO 70 v Osake.
