1888 – 1971
Narodil sa v Kostolišti, zomrel v Malackách. Vyučil sa za maliara-natierača v Hodoníne potom pôsobil ako maliarsky tovariš vo Viedni, kde začal navštevovať súkromný ateliér E. Neumanna. V rokoch 1909 — 1913 študoval vďaka spisovateľovi J. Langnerovi na súkromnej maliarskej krajinárskej škole Aloisa Kalvodu v Prahe. Okrem maľby sa venoval grafike, úžitkovej grafike a ilustrácii.
V roku 1914 získal svoj prvý ateliér v Prahe, v rokoch 1915 — 1918 žil a tvoril v Miloňoviciach na Šumave. V roku 1918 sa usadil v Prahe, kde žil do roku 1939. V rokoch 1924 — 1936 absolvoval viaceré študijné cesty (Taliansko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Maroko, Sovietsky zväz). V roku 1939 sa usadil v Martine. V rokoch 1940 — 1941 viedol ako mimoriadny profesor Oddelenie kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. V roku 1958 sa presťahoval do ateliérového domu s obrazárňou v Martine, ktorý vybudoval štát. Ako protihodnotu daroval v roku 1964 štátu 5 000 svojich diel, ktoré sa stali základom fondu Múzea Martina Benku v Martine (súčasť Slovenského národného múzea). Martin Benka bol zakladajúcim členom a predsedom Spolku slovenských umelcov a Umeleckého odboru Matice slovenskej v Martine.
Benkove prvé maľby boli poznačené Kalvodovým impresionizmom. Počas prvého významného obdobia tvorby v Miloňoviciach na Šumave vznikli secesné krajiny väčších i menších rozmerov. V rokoch 1921 — 1927 objavil využitie slovenskej horskej krajiny a jej obyvateľov nielen ako predmetu alebo témy zobrazenia, ale aj ako komplexného maliarskeho programu. Tendenčný romantizmus naplno rozvinul vo svojich obrazoch z vrcholného obdobia tvorby. V rokoch 1928 — 1934 pokračoval v monumentalizačnom štýle postromantického symbolizmu s námetmi zo slovenského života a mýtu. Na jeho vrcholných dielach nájdeme typicky benkovské rozloženie kompozície: na pozadí kriviek údolí a pohorí v pastelových farbách sa vynímajú postavy zdatných mužov a žien s ukážkovým atribútom pracujúcich roľníkov. Typizované figúry v kroji bez náznaku individuálnych čŕt zastupujú celú skupinu obyvateľov hornatých krajov žijúcich v tvrdých podmienkach. Pre autora bolo dôležité zdôrazniť dokonalú harmóniu človeka s okolitou prírodou, preto sú jeho obrazy naplnené nádychom poetického pátosu nezávislého od skutočnosti a plné emócií poskytujúcich zmyslové zážitky. Po druhej svetovej vojne sa jeho tvorba už v zásade nemenila. Pribudli historické a povstalecké témy v monumentálnom poňatí a svoju tvorbu rozšíril o voľnú a úžitkovú grafiku, knižnú ilustráciu a monumentálnu tvorbu všetkého druhu. Jeho individuálny štýl a spôsob maľby mali výrazný vplyv na rozvoj slovenského maliarstva. Spolu s Fullom a Galandom patrí Benka k zakladateľom slovenskej knižnej ilustrácie. Prvýkrát samostatne vystavoval v roku 1915 v Rohatci, na Slovensku sa prvýkrát predstavil v roku 1920 v rámci Spolku slovenských umelcov. Viackrát vystavoval na bienále v Benátkach. Zúčastnil sa na Svetovej výstave v Paríži v roku 1937, kde získal striebornú medailu za obraz Krajina z Terchovej. Vystavoval aj v Poľsku a v Sovietskom zväze.
